Choď na obsah Choď na menu
 


Širokopásmové reproduktory TESLA

sirokopasmove.jpg

Širokopásmový reproduktor

 

Ako už jeho názov napovedá, takýto reproduktor je konštruovaný a určený na reprodukciu čo najširšieho pásma zo spektra frekvencií, resp. kmitočtov, počuteľných ľudským sluchom, a to bez toho, aby na to vyžadoval špeciálne podmienky. Približné rozpätie vnímania ľudského sluchu je v rozmedzí cca 20 – 18 000 Hz. Mnoho ľudí si zamieňa širokopásmový reproduktor za stredotónový, čo však nie je správne. Lebo zatiaľ čo špeciálne stredotónové reproduktory majú rozsah kmitočtov, ktoré dokážu efektívne vyžiariť (ďalej len „kmitočtový rozsah“) orientovaný predovšetkým na stredné kmitočtové pásmo (cca 400 – 5 000 Hz) a mimo neho ich účinnosť buď prudko klesá alebo tam vzniká nežiaduce skreslenie, širokopásmové reproduktory majú v porovnaní s nimi kmitočtový rozsah oveľa širší (minimálne 100 – 10 000 Hz).

Kmitočtový rozsah širokopásmového reproduktora býva obvykle daný najmä v závislosti od jeho veľkosti. Čím je širokopásmový reproduktor väčší, tým lepšie hrá hlboké tóny, ale na druhej strane tým viac sa znižuje hranica, množstvo a kvalita vysokých tónov, pretože veľká a tým pádom ťažká membrána nie je fyzicky schopná ich dostatočne a bez skreslenia vyžiariť. Preto bývajú niektoré, hlavne väčšie širokopásmové reproduktory, vybavené tzv. difúzorom (1) – špeciálnym kužeľom umiestneným uprostred membrány, ktorý produkuje vysoké tóny a tak viac či menej úspešne dopomáha k rozšíreniu kmitočtového rozsahu týchto reproduktorov v oblasti vysokých tónov. Naproti tomu malé širokopásmové reproduktory hrajú lepšie vysoké tóny, ale sú zase limitované v oblasti hlbokých tónov, pretože tie nemôže dostatočne vyžiariť membrána s malou plochou. Ako čiastkové riešenie tohto problému by sa mohlo javiť zväčšenie zdvihu kmitacieho systému použitím poddajnejšieho uloženia, to sa však na druhej strane odzrkadlí znížením maximálneho povoleného príkonu, citlivosti, alebo vznikom skreslenia. Fyzika je jednoducho neúprosná.

Kmitočtový rozsah ďalej závisí okrem veľkosti a tuhosti uloženia kmitacieho systému aj od celkovej konštrukcie reproduktora, jeho tvaru a vlastností vyžarovacej membrány. Vo všeobecnosti však platí, že čakať od širokopásmového reproduktora extra basy je nezmysel a jeho nútené tlačenie do reprodukcie neprimerane nízkych tónov môže skončiť jeho poškodením alebo zničením. Širokopásmový reproduktor sa používa hlavne tam, kde nie sú priestorové ani iné možnosti na komplikované konštrukčné riešenia ozvučníc a kde zároveň nie sú kladené príliš veľké nároky na kvalitu zvuku, najmä na okrajoch prenášaného kmitočtového pásma. Ideálne je preto jeho použitie v spotrebnej elektronike, ako sú napr. televízory, magnetofóny, rôzne malé prehrávače alebo rádiá, pretože je to z hľadiska konštrukcie spotrebiča aj samotného reproduktora jednoduché a lacné. Napríklad štandardný širokopásmový reproduktor s kmitočtovým rozsahom 80 – 14 000 Hz na tieto účely väčšinou úplne postačuje.

Vo vyššej kvalitatívnej triede hi-fi je dôvod používania širokopásmových reproduktorov iný. V porovnaní s viacpásmovými reproduktorovými sústavami totiž pri použití jedného širokopásmového reproduktora odpadá nutnosť ladenia viacpásmovej elektronickej výhybky a fázovania viacerých reproduktorov. Na druhej strane však na dosiahnutie požadovanej vysokej kvality zvukového prenosu treba jednak stavať pomerne komplikované ozvučnice a okrem toho širokopásmové reproduktory, vhodné na tento účel, rozhodne nepatria k tým najobyčajnejším a najlacnejším.

 

Reproduktory Tesla ARO / ARE

 

Keďže konštrukcia širokopásmových reproduktorov je vždy v podstate kompromisné riešenie medzi schopnosťou plnohodnotne vyžarovať na jednej strane nízke a na druhej strane vysoké kmitočty, ich silnou stránkou je stredné kmitočtové pásmo. Výborným príkladom sú práve typizované komerčné širokopásmové reproduktory tzv. nového radu z produkcie bývalého podniku Tesla Valašské Meziříčí. Prvá generácia, označovaná trojmiestnym číselným kódom, bola vo výrobnom programe približne v rokoch 1962 – 1980 a od roku 1980 bola postupne nahrádzaná druhou generáciou, označovanou štvormiestnym číselným kódom. Tieto sériovo vyrábané širokopásmové reproduktory Tesla existujú v niekoľkých hlavných prevedeniach:

- štandardné kruhové reproduktory s označením ARO a s impedanciou kmitacej cievky klasicky 4 Ω, 8 Ω, niektoré aj 15 Ω a v špeciálnych sériách 90 Ω. Vyrábali sa v niekoľkých základných veľkostiach, ktoré sú vyjadrené prvým číslom v číselnom kóde typového označenia:

  • prvá generácia: 3xx (skrátené označenie K 3) = Ø 100 mm, 4xx (K 4) = Ø 125 mm, 5xx (K 5) = Ø 165 mm, 6xx (K 6) = Ø 203 mm. Reproduktory ARO veľkosti 7 (711) už nadobúdajú vlastnosti hlbokotónových reproduktorov, veľkosti 8 a 9 (814 / 835, 932, ...) sú výslovne hlbokotónové.
  • druhá generácia: 3xxx (K 100) = 100 Ø 100 mm, 4xxx (K 125) = Ø 125 mm, 5xxx (K 160) = Ø 160 mm, 6xxx (K 200) = Ø 200 mm.

- štandardné oválne reproduktory ARE s impedanciami 4 Ω a 8 Ω, a taktiež v niekoľkých základných veľkostiach, pričom plochy membrán by mali byť náležité k typom ARO:

  • prvá generácia 3xx (skrátene E 3) = 125 Ø 80 mm, 4xx (E 4) = 160 Ø 100 mm, 5xx (E 5) = 205 Ø 130 mm, 6xx (E 6) = 255 Ø 160 mm.
  • druhá generácia: 3xxx (E 125/80) = 125 Ø 80 mm, 4xxx (E 160/100) = 160 Ø 100 mm, 5xxx (E 200/125) = 200 Ø 125 mm, 6xxx (E 250/160) = 250 Ø 160 mm.

- reproduktory zvláštneho prevedenia ARZ. Kategória ARZ má zastúpenie vo všetkých druhoch reproduktorov Tesla, konkrétne u širokopásmových sú to špeciálne, atypicky konštruované a tvarované typy. Z najznámejších napríklad extra podlhovasté reproduktory, legendárne „zmetáky“ ARZ 662, 689 / 688, menšie a nie až natoľko exoticky tvarované oválne ARZ 489 / 488, alebo ploché kruhové reproduktory s magnetickým systémom umiestneným v opačnej polohe než obvykle – vnútri kužeľovitého útvaru membrány – ARZ 572. Tieto ploché reproduktory, obohatené o krycí a ozdobný rámik s priezvučnou látkou, existujú s označením ARS 571 a mohli sme sa s nimi roky stretávať v autobusoch, trolejbusoch a električkách. V rámci netradičných typov treba ďalej spomenúť pomerne vydarený kruhový širokopásmový reproduktor ARX 364 / 368, výnimočný špeciálnym gumotextilným polkruhovým závesom membrány, ktorý Tesla vyrábala v druhej polovici 70. rokov a v 80. rokoch. Patria sem tiež rôzne miniatúrne reproduktory do vreckových tranzistorových rádií a podobne. Keďže sa však vyskytujú zriedkavo, nebudeme sa nimi teraz obzvlášť zaoberať.

 

Každý typ sa rozdeľuje do dvoch hlavných skupín podľa typu magnetického systému:

  • reproduktory s magnetom z bárnatého feritu sú na druhom mieste číselného kódu označené číslom 6 – napríklad ARO 567, ARE 4604, ... Ich magnetický systém je buď zlepený (Belzona) a samotný magnet je holý, alebo je celý magnetický systém zaliaty v lesklej plastovej forme čiernej, na začiatku výroby aj červenej, oranžovej alebo modrej farby – Durox D270.
  • magneticky tienené reproduktory s bezrozptylovým magnetom AlNiCo (Permag AOK) sú označené číslom 8 – napríklad ARE 489, ARO 6808, ...

 

Rozdielne typy použitých magnetov v tomto prípade zapríčiňujú výrazne odlišné zvukové vlastnosti. Reproduktory ARO / ARE s veľkými magnetmi z feritu boli prednostne montované do reproduktorových sústav, prípadne aj rádií, pretože majú vyššiu účinnosť, charakteristickú citlivosť a živší prejav. Výhodou reproduktorov s magnetmi AlNiCo je zas veľmi malá hmotnosť a malé rozmery magnetu, ale hlavne tienený magnetický systém. Zjednodušene povedané – magnetická energia je u nich sústredená vo vnútri systému a von preniká len veľmi nepatrné množstvo, ktoré nespôsobuje škody a po namontovaní do prístroja ani neovplyvňuje okolitú elektroniku alebo magnetické záznamové médiá. Preto boli tienené AlNiCo typy montované do televíznych prijímačov, magnetofónov a iných zariadení, kde by netienené typy s feritovými magnetmi boli z tohto hľadiska nepoužiteľné.

Ďalšie miesta číselného kódu sa líšia podľa impedancie kmitacej cievky reproduktora. Pri prvej generácii s trojčíselným kódom je to komplikované, a to nielen u širokopásmových typov ARO / ARE, pretože tretie číslo obvykle nezodpovedá hodnote menovitej impedancie. Impedancia reproduktora však musí byť vždy vyznačená buď na výrobnom štítku alebo aspoň razítkom niekde na koši reproduktora. V prípade zotretia farby, odpadnutia nálepky alebo jej nečitateľnosti, je možné impedanciu reproduktora kedykoľvek zmerať. Pri druhej generácii širokopásmových reproduktorov Tesla po roku 1980 – so štvormiestnym číselným kódom – je táto otázka výrazne zjednodušená. Posledné dve čísla určujú impedanciu reproduktora celkom jednoznačne. Napríklad ARO 6604 = 4 Ω, ARE 5608 = 8 Ω, ARE 4815 = 15 Ω.

 

Pohľad (aj) do histórie

 

Ako už bolo spomenuté, komerčné širokopásmové reproduktory nového radu ARO / ARE sa v podniku Tesla Valašské Meziříčí vyrábali niečo cez 30 rokov: v rokoch približne 1962 – 1980 prvá generácia, od roku 1980 až do konca výroby pôvodného podniku v 90. rokoch to bola druhá generácia. 30 rokov je dlhé obdobie a za tento čas došlo k viacerým väčším či menším konštrukčným a vzhľadovým úpravám nielen v porovnaní prvá vs. druhá generácia, ale aj v rámci samotných týchto generácií. Niektoré zmeny zákonite ovplyvnili aj zvukové vlastnosti reproduktorov.

Základ však zostal v podstate stále rovnaký: ich kostrou je kôš vylisovaný z oceľového plechu, ku ktorému je fixne pripevnený magnetický a kmitací systém. Kmitací systém pozostáva z cievky navinutej medeným drôtom na valcovom nosiči z bakelizovaného papiera, k nemu je pripevnená papierová vyžarovacia membrána nerozvinuteľného kužeľovitého tvaru. Správnu polohu kmitacieho systému zabezpečuje textilná, priedušná a čiastočne priehľadná vlnková stredička a vlnkový papierový záves membrány. Na prekrytie a ochranu kmitacieho systému pred vniknutím nečistôt slúži textilný, takisto priedušný a čiastočne priehľadný vrchlík v tvare von vypuklej kopulky, spod ktorého vyčnievajú zalakované vývody kmitacej cievky. Textilný vrchlík bol však ku koncu výroby nahradený papierovým.

 

1962-70_p.jpg1962-70_z.jpg/1962 – 1970/

Prvé modely týchto reproduktorov, vyrobené približne do marca 1970, majú kôš natretý bledo-sivým, takmer až bielym antirezonančným náterom. Vďaka nemu plechový kôš nerezonuje, nezvoní a na poklepanie znie tupo a neutrálne. U niektorých typov je v porovnaní s novšími exemplármi inak tvarovaný v oblasti upevnenia magnetu, niekde je dokonca použitá aj iná stredička – užšia, s menším počtom vlniek, ktoré sú však výraznejšie. Vedenie vývodov kmitacej cievky po membráne je krátke, spod vrchlíka vyčnievajú približne v pozícií „V“. Sú najprv vedené po prednej strane membrány, kde ich fixuje klasický tvrdý sivý lak. Potom prechádzajú v podobe ohybných poddajných laniek (spoj je bez nitu v membráne, čisto pájkovaný) na zadnú stranu membrány, zatreté krémovo-žltou fixačnou hmotou, ktorá si v závislosti od skladovania reproduktora napríklad aj po 50 rokoch zachováva potrebnú pružnosť, nepraská, neopadáva ani nedeformuje membránu. Ohybné lanká ďalej vedú valcovitými gumovými priechodkami, zatlačenými do výrezov v stene koša, a napokon sú pripájkované k spájkovacím očkám na tmavohnedej pertinaxovej izolačnej doske. Toto riešenie spoľahlivo zabraňuje vzniku elektrického skratu. Membrána má v pôvodnom stave oceľovo-sivú farbu a textilný vrchlík uprostred je hnedo-oranžový. Bolo obdobie v roku 1968, keď sa istý čas vyrábali o čosi tmavšie membrány, v rokoch 1969 – 70 však už boli opäť bledšie, také ako predtým. Po obvode membrány sú prilepené prúžky plsteného lemu, resp. tesnenia – v roku 1963 bielej, neskôr hnedej farby. Papierový vlnovkový záves membrány je natretý tenkou vrstvou bezfarebného spevňujúceho a tlmiaceho laku, ale je poddajný a veľmi tenký, až priesvitný.

 

1970_p.jpg1970_z.jpg/1970 – 1971/

V marci – apríli 1970 sa udiala modernizačná zmena vzhľadu, keď sa farba textilného vrchlíka zmenila na čiernu. Po technickej stránke ostalo všetko bezo zmeny približne do polovice roka 1971. Dnešným slovníkom by sa dalo povedať, že sa jednalo o určitý 'facelift'.

 

1971-73_p_1.jpg1971-73_p_2.jpg1971-73_z.jpg/1971 – 1973/

Od polovice roka 1971 došlo asi v rámci úsporných opatrení k niektorým konštrukčným zmenám. Biely kvalitný náter košov reproduktorov síce ešte nejaký čas zotrval, ale ohybné lanká vývodov kmitacej cievky sú výrazne skrátené a k spájkovacím očkám na izolačnej doske z oveľa bledšieho materiálu, sú vyvedené bezprostredne z membrány. Gumové priechodky tu už nenájdeme, hoci u niektorých reproduktorov z tohto obdobia sú stále v stene koša ponechané výrezy – ale prázdne. Toto zjednodušené úsporné riešenie prináša už isté riziko, pretože pri nesprávnej manipulácii môže dôjsť k uvoľneniu nitu spájkovacieho očka a jeho otáčaniu, čím sa môže dotknúť vedľajšieho očka a spôsobiť elektrický skrat. Okrem toho, keďže ohybné vývody nie sú medzi spájkovacími očkami a membránou ničím fixované, hlavne u najväčších typov ARE / ARO 6xx sa stáva, že pri svojej dĺžke sa môžu – opäť nesprávnou manipuláciou – dostať nebezpečne blízko seba alebo sa dokonca jeden druhého priamo dotknúť, čo je opäť skrat. Ak teda máme tento model širokopásmového reproduktora, je dobré si tieto veci skontrolovať. Spredu tento model rozoznáme tak, že spod vrchlíka už výlučne len čiernej farby vyčnievajú vývody rovnobežne (ARE) alebo takmer rovnobežne (ARO). Na membráne sú samozrejme zatreté obvyklým sivým lakom.

Kozmetická zmena je, že vývody sú zatreté týmto sivým lakom nielen na prednej, ale už aj na zadnej strane membrány. Po obvode membrány sa v tomto období popri klasickom hnedom plstenom leme začal používať aj sivý lem, lisovaný z hrubých syntetických vlákien. Závažnejšia zmena je, že membrána má síce ešte porovnateľnú hrúbku s predošlým modelom, ale má inú vnútornú štruktúru. Samotná papierovina, z ktorej pozostáva, je iná na dotyk aj na pohľad – je bledšia – a vlnky závesu membrány sú pevnejšie, čo je zjavné hlavne u väčších typov.

 

1973-80_p.jpg1973-80_z.jpg/1973 – 1980/

Biela farba košov reproduktorov zotrvala vo výrobe do mája – júna roku 1973. Potom sa zmenila na v zásade modrú, ktorá však mala v priebehu rokov veľa rôznych odtieňov. Niekedy bola výslovne modrá, inokedy modro-sivá, tiež sa vyskytovala aj tyrkysová alebo neraz až s výrazným nádychom do zelena. Tento náter síce stále zabraňuje nežiaducim vibráciám a rezonanciám koša, ale v tomto ohľade nie je až natoľko kvalitný ako predošlý biely. Naďalej sa napriek rizikám bezo zmeny používajú skrátené ohybné lanká vývodov cievky; pri tomto modrom modeli teda stále platí, že je dobré si skontrolovať, či nehrozí skrat. Prázdne výrezy v koši pre gumové priechodky tu nájdeme len spočiatku u oválnych ARE, v druhej polovici 70. rokov už vôbec. Naproti tomu na membráne sa nešetrilo – je hrubšia, tvrdšia, a to sa citeľne odrazilo na zvýšenej celkovej tuhosti kmitacieho systému. Lem po obvode membrány je v prevažnej miere sivý syntetický, stále sa však objavuje aj hnedý, plstený.

 

are_1980_modry_p.jpgare_1980_cierny_p.jpgare_1980_cierny_z.jpg/1980 – 1988/

Rok 1980 predstavuje v histórii všetkých reproduktorov Tesla najvýraznejšiu zmenu, pretože do tohto roku sa oficiálne datuje príchod druhej generácie, označenej štvorčíselným kódom. Najzreteľnejšími zmenami prešli práve komerčné širokopásmové reproduktory ARO / ARE, pričom prvé prototypy druhej generácie sa u nich objavili už okolo r. 1978. Pri tomto prerode sa jednalo o zmeny najmä vzhľadové, ale aj konštrukčné. Čo sa týka vzhľadu, reproduktory dostali úplne nové plechové koše s rôzne veľkými kruhovými otvormi a výrazne vystúpenou okrajovou časťou. Kvôli vývozu do zahraničia a prispôsobeniu k obvyklým veľkostiam sa tiež zmenili ich rozmery – v niektorých prípadoch sa v porovnaní s prvou generáciou zmenšili aj o niekoľko milimetrov (viď základné rozdelenie). Koše oválnych typov ARE 4 prešli približne v polovici 80. rokov ešte jednou drobnou tvarovou úpravou, ktorá je však v podstate iba kozmetická.

Po technickej stránke má druhá generácia úplne iné riešenie spájkovacích kontaktov, opäť spoľahlivo zabraňujúce vzniku elektrického skratu. Ohybné kábliky vývodov kmitacej cievky sú z iného, kvalitnejšieho materiálu, ktorý je odolnejší proti korodovaniu – tzv. leonského pradiva. Membrána je opäť na dotyk iná, tuhšia, takže aj vlnky závesu membrány sú pevnejšie. Navyše sú na prednej strane natreté vrstvou tlmiaceho laku. Z iného materiálu je aj stredička, je tvrdšia, hustejšia a nepriehľadná. Po obvode membrány reproduktorov sa už nenachádzajú prúžky pevne prilepeného lemu či tesnenia, ale odnímateľný gumový návlek, ktorý sa nasúva do záhybu na okraji koša (prvýkrát bol takýto gumový návlek použitý už v polovici 70. rokov u kruhového širokopásmového reproduktora ARX 364 / 368). Dlhé vedenie vývodov kmitacej cievky po prednej strane membrány ostalo, sú však opäť orientované do pozície „V“. Markantná designová zmena je čierna farba – čierna je membrána, kôš, ako aj všetky nátery, hoci na začiatku výroby boli tieto reproduktory vyrábané s modrým košom a sivou membránou po vzore prvej generácie z konca výroby. Zaujímavosťou je, že existujú série niektorých týchto širokopásmových reproduktorov s vysokotónovým kužeľom, ale majú rovnaké označenie ako tie bez neho.

 

 

Tu je dôležité poznamenať, že prvá generácia širokopásmových reproduktorov nevypadla po roku 1980 z výrobného programu podniku Tesla Valašské Meziříčí úplne. Niektoré tieto staršie typy sa tu naďalej vyrábali v inovovanom čiernom prevedení. Týka sa to hlavne typu ARO 689 pre rozhlas po drôte – tieto reproduktory v čiernom prevedení boli ešte aj v prvej polovici 80. rokov vyrábané naozaj hromadne. V menších množstvách to boli tiež ARE 589, ARE 667 a ich dovtedy takmer neznámy 8 Ω variant ARE 668, a existuje aj niekoľko čiernych sérií ARO 667 a ARO 687.

 

are_1988_cierny_p.jpgare_1988_cierny_z.jpg/1988 – 1993/

Približne v roku 1988 sa udiala posledná zmena, keď bol čierny textilný vrchlík uprostred membrány nahradený papierovým. Ten je menší a tvrdší. S ním sa reproduktory vyrábali do konca výroby pôvodného podniku Tesla. Avšak aj nástupca – TVM – vyrábal mnohé svoje nové modely širokopásmových reproduktorov s ním.

 

Kedy, kde a ako sa používali širokopásmové reproduktory Tesla

 

So širokopásmovými reproduktormi Tesla Valašské Meziříčí nového radu typu ARO alebo ARE sa možno stretnúť prakticky kdekoľvek v oblasti spotrebnej elektroniky, ktorá má dočinenia so zvukom. Od začiatku 60. rokov, kedy nahradili predošlé typy starého typového radu širokopásmových reproduktorov (2), sú spoľahlivo aplikované v každom rádiu, magnetofóne či televízore z produkcie bývalej Tesly. V porovnaní s typmi starého radu majú celkovo výhodnejšie zvukové vlastnosti, vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku a širší kmitočtový rozsah. Inovovaním štruktúry membrány a celkovej konštrukcie sa u nich dosiahlo zvýšenie účinnosti a rozšírenie rozsahu najmä v oblasti vysokých tónov. Zatiaľ čo membrána reproduktorov starého typového radu bola po celej ploche veľmi mäkká a pružná, u reproduktorov nového radu má membrána tvrdší stred a viac či menej výrazne sa stenčuje a naberá na pružnosti až smerom k obvodu. Zvýšenie účinnosti reprodukcie vyšších tónov sa ukázalo ako výhoda hlavne pri ich montáži v spotrebnej elektronike, kde bývajú montované za síce elegantnými, ale často ťažšie priezvučnými hrubými brokátmi a rôznymi krycími a ozdobnými mriežkami.

Predovšetkým elektrónkové rozhlasové prijímače, rozličné veľké a viac či menej luxusné gramorádiá a hudobné skrine boli v 60. a 70. rokoch minulého storočia doménou širokopásmakov. V nich sa tieto reproduktory po vzore svojich predchodcov vyskytovali naďalej montované aj v rôznych kombináciách /Liberta 1018A, Adagio 1126A, Pastorále 1128A, Fuga 1014A, .../ alebo k nim boli dodávané ako príslušenstvo v oddelených, samostatných, ale rozmerovo a vzhľadovo prispôsobených jednopásmových skrinkách /gramorádio Andante 1026A – reproduktorová skrinka 1PF 068 96, Bolero 1025A – 1PF 068 94, Strečno 1132A – 1PF 067 14, Nora 542A – 1PF 068 90, .../. V ponuke sa nachádzali tiež ďalšie kompaktné jednopásmové reproduktorové skrinky Supraphon RK 2, RK 3, RK 5 a ARS 717, ktoré boli, ako lacnejšia náhrada za dvojpásmové sústavy, jednotne osadené oválnym reproduktorom ARE 567.

Keď sme už spomenuli dvojpásmové sústavy, reproduktory ARO / ARE 667 alebo 689 sa v 60. rokoch a na skorom začiatku 70. rokov často používali aj v dvojpásmových reproduktorových sústavách dokonca ako hlbokotónové a menšie 389 alebo 367 spolu s nimi ako vysokotónové (niekedy však boli namiesto nich použité skutočné vysokotónové reproduktory ARV 231 alebo 261). Išlo tu vždy o jednoduché riešenie, keď veľký reproduktor bol zapojený bez akýchkoľvek korekcií na prenos celého kmitočtového pásma a menší reproduktor bol len odľahčený od nízkych tónov kondenzátorom a dopĺňal veľký o vysoké tóny – ako napríklad v 1PF 069 64 (ARO 689 + ARO 389 cez 5μF kondenzátor), 1PF 069 97 (ARO 667 + ARV 261 cez 5μF kondenzátor) alebo Supraphon RK 10 (ARE 667 + ARV 261 tiež cez 5μF kondenzátor). Trend ich používania na reprodukciu hlbokých tónov začal pozvoľna ustupovať s príchodom prvého skutočného nízkorezonančného hlbokotónového reproduktora ARZ 669 / 668 v roku 1966. Od roku 1970 sa tento ústup veľmi urýchlil.

Potom, v 70. rokoch, však našli širokopásmové reproduktory Tesla okrem štandardného uplatnenia v spotrebnej elektronike ďalšie osobité uplatnenie. Kým neexistovali špeciálne, no pomerne problematické stredotónové reproduktory Tesla ARZ 460x, ako stredotónové sa vo viacpásmových reproduktorových sústavách používali práve širokopásmové ARO / ARE prvej generácie. A často sa s nimi dosahovali oveľa lepšie výsledky, než so spomínanými špeciálmi. Napríklad ARO 6 sú povestné použitím v bytových reprosústavách ARS 840, 844, 850, 944, 948, 1PF 067 08 alebo KE 150. Oválne typy ARE 5 a 6 boli zas úspešne použité napríklad v RK 60, ARS 745S, 1PF 068 71, KE 20, KE 30, menšie ARE 4 dokonca ako stredo-výškové v 1PF 068 19, 1PF 068 29, 1PF 068 88DIXI ARS 730 – 733. Mierne nostalgicky legendárne sú tiež plastové bedničky rôznych školských, podnikových rozhlasov a rozhlasu po drôte, kde opäť kraľovali pochopiteľne výlučne širokopásmaky /ARS 251, 265, 275, 276, 285, 241, .../. Nezaobišli sa bez nich ani mnohé reproduktorové sústavy, určené pre hudobníkov, alebo na ozvučenie kinosál /AKR, Delicia, .../. Ďalej existujú trochu netradičné formy ich využitia – reproduktorové stĺpy na ozvučovanie verejných priestorov ako sú námestia, športové haly, alebo štadióny /ARS 503, 704, RS 50x, .../, kde sa na dosiahnutie požadovaného akustického tlaku vyskytovali tieto reproduktory po štyroch, piatich alebo aj viacerých kusoch.

Z hľadiska továrenskej komerčnej veľkovýroby bytových reproduktorových sústav ich na vedľajšiu koľaj odstavil až na začiatku 80. rokov príchod špeciálnych stredotónových reproduktorov ARZ 460x, ktoré však bohužiaľ nemali také dobré zvukové vlastnosti a mnohé časom trpeli aj závažnými mechanickými poruchami ako vyosenie kmitacieho systému alebo odlepovanie závesu od membrány. Napriek tomu sa už širokopásmové reproduktory ARO / ARE druhej generácie v trojpásmových reprosústavách ako stredotónové nepoužívali. Jedným z vysvetlení môže byť snaha o zjednodušenie výroby – zatiaľ čo pre širokopásmový reproduktor s otvoreným košom bolo pri takomto použití nutné vyrobiť a namontovať špeciálnu komoru, ktorá ho fyzicky oddeľuje od pôsobenia hlbokotónového reproduktora, spomínané stredotónové reproduktory už mali takúto komoru – plastový kýblik – ako svoju konštrukčnú súčasť. Okrem toho sa koncom 70. rokov a hlavne v 80. rokoch začali čoraz viac presadzovať kompaktné dvojpásmové reprosústavy, obsahujúce tentoraz len stredobasový a vysokotónový reproduktor. Širokopásmové reproduktory si však naďalej zachovali svoje pôvodné štandardné uplatnenie aspoň vo výrobkoch spotrebnej elektroniky. No u domácich staviteľov reproduktorových sústav sa tešili a tešia obľube nepretržite.

 

Zvukové vlastnosti, čo ich ovplyvňuje a ako ich využiť

 

Ako už bolo spomenuté, zvukové vlastnosti sú u typizovaných širokopásmových reproduktorov ARO / ARE ovplyvňované typom magnetického systému. Povedali sme, že reproduktory s magnetom z feritu pôsobia po zvukovej stránke celkovo živšie a výraznejšie, než ich magneticky tienené AlNiCo ekvivalenty. Veľký feritový magnet totiž poskytuje vo vzduchovej medzere reproduktora väčšiu magnetickú indukciu. Preto reproduktory s feritovým magnetom disponujú silnejším pohonom kmitacej sústavy a vďaka tomu majú najmä v strednom kmitočtovom pásme vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku. Okrem toho majú tiež približne o 3 dB vyššiu charakteristickú citlivosť.

Reproduktory s miniatúrnym magnetom AlNiCo majú slabší pohon, menšiu kontrolu membrány a ich kmitočtová charakteristika je hrboľatejšia. V strednom pásme vykazuje pokles, čo zapríčiňuje, že z hľadiska zvuku pôsobia jemnejším dojmom a sú akoby basovejšie.

Tu však tiež platí, že materiál magnetu nie je jediný atribút, ovplyvňujúci zvukový prejav. Samozrejme aj samotné tvarové prevedenie reproduktora má naň vplyv. Je preukázané, že oválne reproduktory ARE majú vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku a širší kmitočtový rozsah ako kruhové reproduktory ARO s rovnakým magnetom a rovnakou plochou membrány. Na druhej strane je charakteristická citlivosť ARE v porovnaní s rovnakým ARO asi o 2 – 3 dB nižšia.

Bolo spomenuté aj to, že za 30 rokov výroby týchto reproduktorov došlo k niekoľkým vzhľadovým, konštrukčným a materiálovým zmenám. To je vec, ktorú rozhodne tiež treba zobrať do úvahy. Hoci označenie reproduktora je to isté, inak hrá reproduktor vyrobený napríklad v polovici 60. rokov ako ten istý typ, vyrobený koncom 70. rokov.

Čo sa týka prvej generácie širokopásmových reproduktorov nového radu, v zásade je nutné podotknúť, že ich membrána je celkovo menej tuhá, než membrána reproduktorov druhej generácie, a preto jej piestový pohyb nie je úplne dokonalý a nerušený. To zapríčiňuje isté skreslenie alebo papierové zafarbenie zvuku, ktoré však znie mnohým poslucháčom práveže príjemne. Najstaršie modely zo 60. rokov majú membránu štruktúrovanú tak, že smerom od stredu k obvodu sa stenčuje, a to hlavne u reproduktorov kruhového tvaru. Vďaka tejto vlastnosti majú posluchovo krajšie podanie vyšších tónov, pretože hrubý a pevný stred membrány je akoby ‚nezávislejší‘ od jej elastickejšieho zvyšku. Zrejme táto mechanická nehomogenita membrány prispieva k tlmeniu rezonančného vrcholu, resp. k jeho rozloženiu na viacero menších rezonancií, ktoré už najmä u veľkých typov nepôsobia tak rušivo. U oválnych typov sú rozdielne mechanické vlastnosti membrány zaručené principiálne už jej tvarom, takže rozdiel v hrúbke tu nie je taký výrazný, ale predsa je pozorovateľný. Spoločné je však to, že tieto najstaršie modely majú na obvode tenšie a mäkšie vlnky závesu membrány, čím je ich kmitací systém poddajnejší a preto dokážu zahrať hlboké tóny účinnejšie, než novšie modely rovnakého typu. Neskôr, v 70. rokoch, bola už membrána reproduktorov lisovaná z inak štruktúrovanej papieroviny a nestenčovala sa natoľko smerom k obvodu, čím je ich kmitací systém tvrdší a charakter zvuku hlavne na okrajoch kmitočtového rozsahu sa tým zmenil – spravidla sa rozsah zúžil. Nie je to síce obzvlášť prevratná zmena, ale rozhodne ani zanedbateľná. Preto ak chceme použiť dva reproduktory prvej generácie rovnakého typu na konštrukciu reproduktorových sústav na stereofónnu reprodukciu bez rizika, že vo výslednom zvukovom prejave týchto reproduktorových sústav budú badateľné rozdiely, mali by sme použiť reproduktory vyrobené v aspoň približne rovnakom časovom období. To v skratke znamená radšej nekombinovať prvé modely v bielom prevedení s neskôr vyrábanými modrými, ale použiť buď modrý a modrý, alebo biely a biely. A v rámci bielych ešte eventuálne rozlišovať produkciu zo 60. a začiatku 70. rokov.

aro_1969.jpgaro_1974.jpgaro_1980.jpg

 

 

 

 

 

 

Druhá generácia širokopásmových reproduktorov ARO / ARE po roku 1980 bola vo výrobe kratšie časové obdobie a výrobné zmeny v rámci nej nemali zásadný vplyv na ich zvukové, ani iné vlastnosti. V porovnaní s prvou generáciou sú však rozdiely zjavné. Z konštrukčného hľadiska je to hlavne tvrdší kmitací systém, osobitne vlnkový papierový záves membrány. Preto je skutočný rezonančný kmitočet reproduktorov druhej generácie spravidla vyšší; napríklad kým starší ARO 667 zahrá 80 Hz bez problémov, u novšieho ARO 6604 často cítiť, že jeho účinnosť tu už klesá. Membrána reproduktorov druhej generácie je aj celkovo tuhšia, jej piestový pohyb dokonalejší a zvuk nie je taký papierovo zafarbený. Charakteristická citlivosť však klesla – u menších typov asi o 1 dB, u väčších o 2 – 3 dB.

Nedá sa všeobecne povedať, že tento reproduktor je celkovo lepší ako tamten alebo naopak. Záleží hlavne na individuálnom vkuse a požiadavkách poslucháča. Každý reproduktor má v rámci svojich jasne daných vlastností výhody, aj určité nevýhody a pri každom serióznom návrhu ide hlavne o to, ako vyzdvihnúť jeho výhody a minimalizovať alebo v ideálnom prípade úplne obísť nevýhody. Ďalej si treba uvedomiť ešte jednu dôležitú vec – keďže v prípade širokopásmových reproduktorov Tesla ide pochopiteľne o už dávno používané reproduktory, pri každom kuse treba vziať do úvahy aj spôsob jeho doterajšieho používania, pokiaľ nám je známy. Pretože to má po mnohých rokoch tiež vplyv na jeho aktuálne vlastnosti. Širokopásmový reproduktor, ktorý bol od výroby používaný na prenos celého kmitočtového pásma, a teda aj hlbokých tónov v nejakom prístroji, bude mať určite poddajnejší kmitací systém a  hlbší zvuk, než taký istý širokopásmový reproduktor, hoci aj z presne tej istej výrobnej série, ktorý bol ale používaný ako stredotónový v malej komore nejakej reproduktorovej sústavy a celý čas bol úplne odfiltrovaný od hlbokých tónov. Zvuk takýchto ‚nevybehaných‘ širokáčov býva tvrdší a v strednom pásme výraznejší. Stávajú sa však aj opačné prípady, keď v dôsledku konštrukčnej nedokonalosti reproduktorovej sústavy, netesnosti alebo závady pri montáži prefukuje do stretotónovej komory hlbokotónový reproduktor a tým pohybuje membránou širokopásmového reproduktora v komore. Takéto širokopásmové reproduktory majú potom kmitací systém často až extrémne poddajný.

Na záver si stručne povedzme aspoň niekoľko tipov a odporúčaní pre tie širokopásmové reproduktory z produkcie Tesla, ktoré sú najpoužívanejšie a s ktorými je možné stretnúť sa najčastejšie:

ARO 667

Pri konštrukcii čo najjednoduchšej reproduktorovej sústavy je prípustné zapojiť ho na celé kmitočtové pásmo bez výhybky, ale je veľmi žiaduce, aby bol doplnený vysokotónovým reproduktorom s patričnou charakteristickou citlivosťou, zapojeným aspoň cez kondenzátor. V takejto kombinácii sa v minulosti často používal, hoci to nebolo úplne ideálne riešenie. Podanie hlbokých tónov má síce celkom pekné a svižné, ale v pásme vyšších kmitočtov nad 3 000 Hz už má rozkolísanú kmitočtovú charakteristiku a hlavne u novších modelov je na nej približne na 5 000 Hz prítomné prevýšenie a skreslenie. Osvedčený je preto ako stredotónový reproduktor. Jeho mohutný hromový prejav na stredných tónoch niektorí považujú za agresívny a príliš papierovo zafarbený, iným sa to zas páči. Ale väčšinou rozhodne nesklame.
Odporúčaná frekvenčná výhybka pri použití ARO 667 ako stredotónového reproduktora je so strmosťou 12 dB/oct. V oblasti delenia s hlbokotónovým reproduktorom prakticky nie je problém, dá sa dobre zladiť ako s rýchlymi razantnými celopapierovými hlbokotónovými reproduktormi typu ARO 835, tak aj s mäkkými nízkorezonančnými reproduktormi ako ARN 734 alebo ARN 664. Horná hranica pri nadviazaní na vysokotónový reproduktor býva väčším problémom – nemala presiahnuť 3 000 Hz. Často používaná kombinácia je koaxiálne usporiadanie s malým oválnym vysokotónovým reproduktorom (napríklad ARV 160, 165).

ARO 689

Na zapojenie bez výhybky na celé kmitočtové pásmo („fullrange“) je o niečo vhodnejší. Tiež je však potrebné doplniť ho na vyšších kmitočtoch vysokotónovým reproduktorom aspoň cez kondenzátor, čím sa dosiahne celkom dobrý výsledok. Hlboké tóny zahrá na pocit krajšie ako jeho feritový súrodenec 667, aj keď má oproti nemu slabšiu kontrolu pohybu membrány. Možno je to spôsobené práve tým. Aj u 689 sa v oblasti vyšších kmitočtov vyskytuje určité prevýšenie, no nie je také výrazné a prítomnosť vysokotónového reproduktora to dokáže zamaskovať. Počet vysokotónových reproduktorov, ktoré sú k nemu svojou citlivosťou vhodné, je väčší. Ale určite bude tiež lepšie využitý ako stredotónový. Jeho zvukový prejav nie je natoľko mohutný ako u 667, veľká plocha membrány má však samozrejme aj tu svoje čaro.

Môže byť použitý s výhybkou 6 dB/oct, ale radšej 12 dB/oct. S vysokotónovým reproduktorom ho možno deliť na vyšších kmitočtoch ako 667.

ARO 6604

Pri zapojení fullrange je oproti ARO 667 rozdiel zjavný hneď: menšia citlivosť, slabšie podanie hlbokých tónov, na druhej strane jemnejšie a kultivovanejšie podanie vyšších stredných tónov nad 3 000 Hz. Prevýšenie na kmitočtovej charakteristike nie je uňho extra rušivé, ale napríklad pri reprodukcii ľudskej reči má ostré sykavky. Niekto by sa pri ňom možno zaobišiel aj bez vysokotónového reproduktora, celkovému prejavu však jeho prítomnosť určite výrazne prospeje. Nízke kmitočty pod 100 Hz už tomuto reproduktoru zjavne nie sú po chuti, preto je tak isto ideálny predovšetkým ako stredotónový.

Môže sa tiež použiť aj s výhybkou 6 dB/oct, ale radšej 12 dB/oct. Dokáže byť prekvapivo razantný, ale zároveň o niečo kultivovanejší ako starší ARO 667.

ARO 6804

Prakticky platí to isté, čo u feritového 6604. Len s tým rozdielom, že AlNiCo 6804 má jemnejší prejav stredných tónov a pri zapojení fullrange má na pocit viac basov. Vysokotónový reproduktor mu určite prospeje, ale nie je podmienka, v núdzi by sa dalo zaobísť aj bez neho. Nemá význam nútiť ho do nižších kmitočtov než 100 Hz. Skrátka – najvhodnejšie bude využitý ako stredotónový za rovnakých podmienok ako 6604, ak chceme dosiahnuť jemnejší prejav.

ARE 667

Je to širokopásmový reproduktor, ktorý má naozaj širokú škálu použitia. Často sa dodával k rozhlasovým prijímačom a gramorádiám v samostatných skrinkách bez sprievodu vysokotónového reproduktora. A to preto, lebo pri svojej veľkosti dokáže, hlavne v staršom prevedení zo 60. rokov s bielym – bledosivým košom, reálne hrať do prekvapivo nízkych, ako aj vysokých kmitočtov. Hoci pri ňom už použitie vysokotónového reproduktora nie je také nevyhnutné, samozrejme nie je problém ho doplniť a zvukový prejav ešte oživiť. Rovnako, ako všetky doteraz spomenuté reproduktory, aj ARE 667 plne vyhovuje ako stredotónový a v podstate pri ňom nie je nič, na čo by bolo treba špeciálne upozorňovať.

ARE 689

Použitie rovnaké ako u ARE 667. Jediný rozdiel – u AlNiCo verzie tradičný – jemnejší prejav stredných tónov, na pocit viac basov.

ARE 567 / 589 (584)

Ak platí, že oválne širokopásmové reproduktory Tesla majú vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku a o niečo širší kmitočtový rozsah ako kruhové, tak práve ARE 567 / 589 sú toho dôkazom. Horná hranica kmitočtového rozsahu 14 000 Hz je pri ich veľkosti a pôvodných prísnych technických normách veľmi pekná, hoci na takto vysokých kmitočtoch už pri svojej konštrukcii smerujú. Ak nepotrebujeme pri zapojení fullrange extra kvalitné podanie vysokých tónov, tak vysokotónový reproduktor pri nich ani nemusí byť. Rovnako aj ich zapojenie a použitie ako stredotónové reproduktory nevyžaduje žiadne špeciálne opatrenia. Treba sa len rozhodnúť medzi výraznejším 567 alebo delikátne znejúcim 589 (584).

ARE 580x / 480x

Zdá sa, že o tieto magneticky tienené širokopásmové reproduktory druhej generácie nikdy nebude núdza. Po roku 1980 boli montované takmer do každého tesláckeho televízora, sú ich húfy či už v pôvodnom modrom alebo neskoršom čiernom prevedení. V televízoroch boli častejšie v 8 Ω verzii. Okrem nízkej charakteristickej citlivosti 86 dB im ani nie je čo vyčítať. Ich zvuk je neagresívny a príjemný, kmitočtová charakteristika je okrem basového hrbu na začiatku kmitočtového rozsahu pomerne hladká. Ako jemné a delikátne znejúce stredotónové reproduktory sa tiež dajú použiť bez špeciálnych nárokov.

ARE 467 / 489

Sú to celkom vydarené reproduktory, ktoré však už pomaly začínajú byť vzácne. Pretože pri svojich 2 W maximálneho príkonu neznášajú preťažovanie. Pôvodné modely v bielom prevedení zo 60. rokov hrajú, ak nie sú poškodené, veľmi príjemne a udávanú hornú hranicu kmitočtového rozsahu 15 000 Hz v skutočnosti evidentne prekračujú. Preto nie je potrebné dopĺňať ich vysokotónovým reproduktorom. Ak však máme o prejav vysokých tónov špeciálny záujem, nie je problém na tieto ARE akýkoľvek vysokotónový reproduktor nadviazať. Ako stredotónové alebo stredo-výškové sa používali predovšetkým feritové 467 (alebo 466 pre 8 Ω impedanciu, resp. v paralelnom zapojení pre 4 Ω impedanciu a dvojnásobnú účinnosť), pretože s citlivosťou 90 dB sa nestratia ani pri basových reproduktoroch oveľa väčších rozmerov.

 

 


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

 

(1) Pojem difúzor je dnes zaužívaný pre označenie špeciálneho kužeľa, ktorý je pevnou súčasťou vyžarovacej membrány reproduktora, nachádza sa v jej strede a vyžarovaním vysokých tónov priamo 2an_05.jpgnapomáha k rozšíreniu kmitočtového rozsahu hlavne širokopásmových reproduktorov. Pôvodne bol difúzor kužeľ z bakelitu alebo iného pevného materiálu, ktorý bol síce tiež upevnený uprostred reproduktora, ale nebol súčasťou vyžarovacej membrány. Ani sám osebe nevyžaroval žiadne tóny. Slúžil na to, aby rozptyľoval do priestoru vysoké tóny, ktoré vyžiari stred membrány, a aby takto odstraňoval smerovosť ich vyžarovania.

 

 

(2) Pre objasnenie vývoja určite padne vhod priblížiť si aspoň v skratke aj starý typový rad reproduktorov z dielne Tesly, konkrétne ešte z Tesly Hloubětín. Výroba reproduktorov v rámci Československa totiž vznikla pôvodne tam. Prevádzka vo Valašskom Meziříčí, ktorej existencia sa začala v roku 1937 (pôvodne ako pobočka továrne Mikrofona), bola zaradená do štruktúry podnikov TESLA a premenovaná na Teslu Valašské Meziříčí po znárodnení v roku 1946 a výrobu reproduktorov prevzala v roku 1954. Stručný prehľad teda začneme ešte hloubětínskym typom PN 632 08 z roku 1953:

pn-632-08_01.jpgpn-632-08_02.jpgpn-632-08_03.jpgFarba membrány je na dnešné pomery veľmi nezvyčajná. Membrána má tvar rozvinuteľného kužeľa, čo pre jej tuhosť nie je prospešné, ale tuhosť je zvýšená prelismi a 'vzorkovaním'. Tvar vlniek závesu membrány je už v tom čase úplne totožný s novšími typmi širokopásmových reproduktorov, aj s tými úplne najnovšími s logom TVM. Magnetický systém je zvarený a ku košu nalisovaný napevno. Reproduktor nemá textilnú stredičku. Stredenie kmitacej cievky vo vzduchovej medzere magnetického systému zabezpečuje uprostred membrány tzv. pavúk - špeciálny útvar vystrihnutý z tenkého pertinaxu, prilepený k membráne a uchytený v správnej polohe skrutkou. Ten zároveň svojou pružnosťou určuje tuhosť uloženia kmitacieho systému. Konštrukcia týchto reproduktorov je veľmi náchylná na vnikanie prachu a nečistôt do vzduchovej medzery, preto sa nesmeli montovať takto voľne, ale zabalené do textilného návleku, tzv. košieľky, ktorá ich pred prachom chráni. Pritom je zaujímavé, že papierovú vlnkovú stredičku mali už niektoré povojnové typy reproduktorov (napríklad reproduktor 2an_04.jpgv rádiu Klasik z roku 1947), no keďže nemali vrchlík, ani žiadny iný kryt, chrániaci vzduchovú medzeru magnetického systému pred prachom spredu, tradícia navliekania reproduktorov do košieľok pretrvávala odvtedy. Tesla Hloubětín neskôr ustúpila od používania papierových stredičiek a keďže reproduktory bolo nutné tak či tak stále chrániť pred prachom košieľkami, dočasne (do presunu výroby do Valašského Meziříčí) zvolili zrejme mechanicky odolnejšie metódy stredenia – pavúka, prípadne tzv. okuliare.

 

2an_01.jpg2an_02.jpg2an_03.jpgPo presune výroby reproduktorov do Valašského Meziříčí došlo k zmene ich označenia z „PN“ na „2AN“. Napríklad typ 2AN 632 00, vyrábaný od roku 1954, je vylepšený, a do značnej miery experimentálny nástupca predošlého typu PN 632 08. Vylepšený je hlavne tým, že dostal odolnú textilnú vlnkovú stredičku. Existuje však viacero postupne zmenených modelov a verzií tohto typu. Spočiatku boli chránené proti prachu aj z prednej strany textilným vrchlíkom, pričom už v tom čase dostali špeciálny kužeľ na reprodukciu vysokých tónov, tzv. difúzor. Na reprodukciu vysokých tónov sa vtedy ešte ani zďaleka nekládol taký dôraz ako dnes, preto neskôr od osádzania difúzora ustúpili (tam, kde bol predsa len potrebný kvalitný prenos vysokých tónov, túto funkciu prevzali vo viacpásmových reproduktorových sústavách menšie širokopásmové reproduktory alebo ojedinelé vysokotónové špeciály 2AN 635 03, od roku 1960 známe ako ARV 231). Zásadný kvalitatívny posun bol teda v tom, že už nebola potrebná košieľka a reproduktory sa osádzali voľne. Napriek tomu, že neskôr vyrábané modely bez difúzora nemali ani vrchlík. Ešte jednou špecialitou tohto typu je mriežkovanie otvorov v stene koša – niektoré otvory sú mriežkované iba čiastočne, niektoré úplne, pričom mriežkovaná časť je zvnútra prekrytá plsťou.

 

2an-633-50_02.jpg2an-633-50_01.jpg2an-633-50_03.jpgReproduktor 2AN 633 50 z druhej polovice 50. rokov (1959), od r. 1960 označovaný ako ARO 511. Najmä vďaka kovovej obrube a tvaru koša do istej miery pripomína predošlý typ, hoci jeho farebné prevedenie pôsobí už na prvý pohľad oveľa modernejšie. Okrem farby membrány je rozdiel v tom, že membrána má tvar nerozvinuteľného kužeľa (napriek tomu nie je dostatočne tuhá, hoci okrem zmeneného tvaru je aj hrubšia od predošlých typov). Je tu už štandardne použitá textilná stredička, ktorá zároveň chráni vnútro reproduktora pred prachom a textilný kryt - vrchlík, ktorý chráni vnútro pred vnikaním prachu spredu. Vývody kmitacej cievky sú vedené stále po zadnej strane membrány, ich spoje s ohybnými lankami sú však riešené pomocou nitov v membráne. Samotný magnetický systém je zvarený, ale celý zadný diel reproduktora s magnetickým systémom je ku košu priskrutkovaný.

 

aro_6xx_11.jpgaro_6xx_10.jpgaro_6xx_12.jpgPre porovnanie si pozrime ešte reproduktor nového radu ARO 667, konkrétne v prvom, sivom prevedení zo 60. rokov (1969). 

 

Aktualizované v marci 2016.

Ďakujem p. Radkovi Pečínkovi za poskytnutie materiálov z obdobia výroby Tesly Hloubětín a počiatkov výroby Tesly Valašské Meziříčí zo 40. a 50. rokov 20. storočia.